{"guid": "ussr:c10df9d7-9c12-4942-b02c-0bfc4c71cccd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3. US.452.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 452/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 452/2014 z 27. 1. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. januára 2015, sp. zn. III. ÚS 452/2014, ECLI:SK:USSR:2015:3. US.452.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-01-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c10df9d7-9c12-4942-b02c-0bfc4c71cccd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.452.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.452.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3. US.452.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 452/2014­37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. januára 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa\nTkáčika prerokoval sťažnosť\n\na\n\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Miroslavom Pekárom,\nKrížna 44, Bratislava, pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom\npod sp. zn. 17 C/446/1993 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Co/364/2011 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní\nvedenom pod sp. zn. 5 Co/364/2011 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co/364/2011\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3. Krajský súd v Košiciach\n\nje povinný\n\nuhradiť\n\na\n\ntrovy konania v sume 338,06 € (slovom tristotridsaťosem eur a šesť centov) do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet ich právneho zástupcu advokáta\nJUDr. Miroslava Pekára, Krížna 44, Bratislava.\n4. Sťažnosti\n\na\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 452/2014­113 z 24. júla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\na\n\n(ďalej len „sťažovateľky“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\n\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného\n\nsúdu\n\nKošice\n\nII\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 17 C/446/1993 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co/364/2011.\n\n2\n\nPredseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti\npodaním sp. zn. 1 SprV/563/2014 doručeným ústavnému súdu 25. augusta 2014, v ktorom\nuviedol:\n„... Z chronológie vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že jediným dlhodobým\nobdobím nečinnosti okresného súdu bol časový úsek od 19. 10. 1998 do 12. 3. 2004.\nV ostatných obdobiach konal prvostupňový súd v rámci objektívnych možností plynulo.\nTreba pritom uviesť, že v konaní došlo opakovane v súlade s rozvrhom práce k zmenám\nzákonných sudcov v konaní a i keď táto skutočnosť nemôže byť dôvodom akceptácie\nneprimeranej dĺžky konania, je potrebné mať na zreteli, že každý nový sudca sa musel\nso spisom oboznámiť a až po takomto oboznámení mohol vo veci ďalej konať.\nJe tiež potrebné konštatovať, že sťažovateľky ani v období dlhodobej nečinnosti\nnepodali štátnej správe súdu sťažnosť na prieťahy v danom konaní, ktorá by nepochybne\nzabezpečila zaradenie spisu do osobitného režimu sledovania priebežnosti konania\na prebiehajúce konanie by urýchlilo.\nV neposlednom rade treba zdôrazniť, že spis sa opakovane nachádzal na odvolacom\nKrajskom súde v Košiciach a v období od 28. 8. 2009 do 23. 4. 2010 na Najvyššom súde SR\nv Bratislave, pričom tieto obdobia nie som oprávnený žiadnym spôsobom hodnotiť ani\nposudzovať. Podľa môjho názoru však nemôžu byť pripísané na ťarchu tunajšieho súdu\na prípadným priznaným finančným zadosťučinením zaťažiť tak výlučne okresný súd...“\nSúčasťou vyjadrenia predsedu okresného súdu bola aj chronológia vykonaných\núkonov:\n„­ žaloba o plnenie zo zmluvy o nájme nebytových priestorov bola podaná dňa\n14. 7. 1992 na bývalom Mestskom súde v Košiciach; upresnený petit žaloby na základe\nvýzvy súdu bol podaný dňa 21. 9. 1992 a na základe ďalšej výzvy súdu bol súdny poplatok\nzaplatený dňa 12. 1. 1994.\n­ dňa 10. 2. 1994 bol rovnopis žalobného návrhu zaslaný na vyjadrenie žalovaným\n(sťažovateľky majú v konaní procesné postavenie žalovaných v 3. a 4. rade).\n­ vyjadrenie žalovaných cestou ich právneho zástupcu bolo súdu doručené dňa\n14. 4. 1991.\n3\n\n­ v dňoch 11. 7. 1994 a 1. 3. 1995 došlo k zmene zákonného sudcu v danom konaní.\n­ dňa 26. 4. 1995 boli právni zástupcovia účastníkov konania vyzvaní na predloženie\ndôkazov.\n­ na výzvy súdu reagovali v dňoch 22. 5. a 23. 5. 1995.\n­ dňa 26. 6. 1995 boli zasielané ďalšie výzvy účastníkom konania.\n­ dňa 16. 8. 1995 bol právny zástupca žalovaných vyzvaný na predloženie vyjadrenia\nk stanovisku žalobcu.\n­ dňa 12. 9. 1995 požiadal právny zástupca žalovaných o predĺženie procesnej lehoty\nna predloženie vyjadrenia k žalobe, keďže došlo k zmene právneho zastúpenia. Stanovisko\nsúdu doručil 29. 9. 1995 a ďalšie vyjadrenie 9. 10. 1995.\n­ dňa 30. 11. 1995 boli uvedené stanoviská doručované na vyjadrenie žalobcovi.\n­ žalobca svoje vyjadrenie doručil súdu 10. 1. 1996.\n­ na deň 4. 4. 1996 bol predvolaný právny zástupca žalovaných na informatívny\nvýsluch, ktorý sa aj uskutočnil.\n­ dňa 10. 9. 1996 bolo určené pojednávanie na deň 6. 11. 1996.\n­ z dôvodu neúčasti žalobcu bolo pojednávanie odročené na deň 4. 12. 1996.\n­ pojednávanie z uvedeného dňa bolo odročené na neurčito z dôvodu oznámenia\nprávneho zástupcu žalobcu, či trvá na podanej žalobe, keďže došlo k zmene v tomto\nprocesnom postavení.\n­ žalobca dňa 11. 3. 1997 oznámil, že na podanej žalobe trvá.\n­ dňa 24. 3. 1997 došlo k zmene zákonného sudcu v konaní.\n­ nový zákonný sudca dňa 23. 9. 1997 určil termín pojednávania na deň 13. 10. 1997.\n­ dňa 10. 10. 1997 požiadal žalobca o odročenie pojednávania.\n­ na základe uvedenej žiadosti bolo pojednávanie odročené na deň 29. 10. 1997.\n­ ďalšie pojednávanie, na ktorom boli vypočutí i traja svedkovia, sa uskutočnilo\n19. 11. 1997. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom oznámenia adries ďalších\nsvedkov zo strany žalobcu.\n­ mená a adresy svedkov oznámil žalobca 8. 12. 1997.\n­ dňa 27. 3. 1998 bolo vytýčené pojednávanie na deň 15. 4. 1998.\n\n4\n\n­ ďalšie pojednávania sa uskutočnili v dňoch 7. 9. 1998, 28. 9. 1998, 30. 9. 1998\na 19. 10. 1998. Posledné z uvedených pojednávaní bolo odročené za účelom vypočutia\nsťažovateliek dožiadaným súdom v Maďarsku.\n­ dňa 23. 4. 2003 došlo k zmene zákonného sudcu v konaní.\n­ nová zákonná sudkyňa po oboznámení sa s predmetným spisom dňa 12. 3. 2004\nurčila termín pojednávania na deň 25. 5. 2004.\n­ pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito za účelom predloženia\nvšetkých dokladov a oznámenia rozhodujúcich skutočností súvisiacich s týmto konaním\nv súdom stanovenej lehote.\n­ právny zástupca sťažovateliek dňa 23. 5. 2004 súdu oznámil, že sťažovateľky sa\ndostavia na pojednávanie na tunajší súd, pričom im vyhovuje termín september 2004, preto\nžiada o vytýčenie termínu v tomto období; na základe uvedenej žiadosti bol určený termín\npojednávania na deň 28. 9. 2004 (termín určený 28. 6. 2004).\n­ z dôvodu zmeny právneho zástupcu sťažovateliek došlo k zmene vytýčeného termínu\npojednávania, a to zo dňa 28. 9. 2004 na 2. 11. 2004; pojednávanie sa uskutočnilo a bolo\nodročené na deň 22. 2. 2005; ďalšie pojednávanie, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté, sa\nuskutočnilo dňa 7. 6. 2005. Žalobca bola zamietnutá.\n­ dňa 11. 8. 2005 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti\nrozsudku odvolal.\n­ dňa 15. 8. 2005 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané\nodvolanie.\n­ dňa 13. 9. 2005 bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu\nv Košiciach, z ktorého bol vrátený v mesiaci september 2006 s rozhodnutím, ktorým bol\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n­ dňa 27. 9. 2006 bol daný pokyn pre doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu\núčastníkom konania.\n­ dňa 3. 1. 2007 bolo určené pojednávanie na deň 29. 5. 2007.\n­ dňa 25. 5. 2007 požiadal právny zástupca žalobcu o odročenie pojednávania,\nnariadeného na deň 29. 5. 2007, z dôvodu jeho práceneschopnosti, ktorá potrvá minimálne\n1 mesiac.\n5\n\n­ na základe uvedenej žiadosti a zdokladovanej práceneschopnosti bolo\npojednávanie zo dňa 29. 5. 2007 odročené na deň 4. 9. 2007.\n­ dňa 3. 9. 2007 požiadal právny zástupca žalobcu o odročenie pojednávania,\nvytýčeného na 4. 9. 2007, z dôvodu neočakávaných zdravotných problémov,\n­ pojednávanie bolo odročené na deň 28. 9. 2007.\n­ na uvedenom pojednávaní bolo vo veci rozhodnuté tak, že žaloba o zaplatenie\n205.614,­ Sk bola zamietnutá. Vo zvyšnej časti bol uplatnený nárok čo do základu\npovažovaný za opodstatnený a vylúčený na samostatné konanie. Prvý výrok rozsudku\nnadobudol právoplatnosť 24. 11. 2007.\n­ dňa 21. 11. 2007 podal právny zástupca sťažovateliek proti druhému výroku\nrozsudku odvolanie, rovnako ako právny zástupca žalovaných dňa 23. 11. 2007.\n­ dňa 28. 11. 2007 boli odvolania zaslané na vyjadrenie žalobcovi, ktorý svoje\nstanovisko doručil 24. 1. 2008.\n­ dňa 8. 2. 2008 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.\n­ odvolací súd vrátil spis tunajšiemu súdu dňa 9. 6. 2009 s rozhodnutím, ktorým\nodmietol odvolanie žalovaných proti rozsudku.\n­ dňa 10. 6. 2009 bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručované účastníkom\nkonania.\n­ dňa 13. 7. 2009 podal právny zástupca sťažovateliek proti rozhodnutiu dovolanie,\nktorým navrhol zrušiť rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ako aj súvisiaci rozsudok\nprvostupňového súdu zo dňa 28. 9. 2007.\n­ dňa. 13. 8. 2009 sa právny zástupca žalobcu vyjadril k podanému dovolaniu,\n­ dňa 28. 8. 2009 bol spis predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR\nv Bratislave.\n­ dňa 23. 4. 2010 bol spis vrátený z Najvyššieho súdu SR s rozhodnutím, ktorým bolo\nuznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2009 zrušené a vec vrátená tomuto súdu\nna ďalšie konanie.\n­ uznesením zo dňa 10. 3. 2011, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa\n11. 4. 2011, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j.\n\n6\n\nvo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v tejto časti vec vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n­ dňa 5. 5. 2011. bolo uznesenie NS SR a Krajského súdu v Košiciach doručované\núčastníkom konania.\n­ dňa 23. 5. 2011 bolo určené pojednávanie na deň 23. 8. 2011.\n­ na uvedenom pojednávaní bolo vo veci rozhodnuté tak, že žaloba bola zamietnutá.\n­ dňa 14. 10. 2011 sa žalobca proti rozsudku odvolal; dňa 17. 10. 2011 sa právny\nzástupca sťažovateliek odvolal proti výroku rozsudku o trovách konania.\n­ dňa 17. 10. 2011 bolo odvolanie žalobcu zaslané na vyjadrenie žalovaným\nprostredníctvom ich právnych zástupcov,\n­ vyjadrenia boli súdu doručené 21. 11. a 24. 11. 2011.\n­ dňa 6. 12. 2011 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach,\nna ktorom sa nachádza doposiaľ.“\nPredseda krajského súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti\npodaním sp. zn. 1 SprV/1003/2014 doručeným ústavnému súdu 28. novembra 2014,\nv ktorom uviedol:\n«... Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 23. 08. 2011\nč. k. 17C 446/1993­512 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia\nsumy 616 842,­ Sk (20 475,40 €) s prísl.,\n­ rozsudok okresného súdu bol doručený\n­ 29. 09. 2011 ­ zástupcovi žalobcu (\n\n),\n\n­ 27. 09. 2011 ­ zástupcovi žalovaných 1, 2 (\n\n),\n\n­ 29. 09. 2011 ­ zástupcovi žalovaných 3, 4 (\n\n),\n\n­ 14. 10. 2011 ­ okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalobcu,\n­ 17. 10. 2011 ­ bolo doručené odvolanie žalovaných 3,4,\n­ 17. 10. 2011 ­ okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil chybu na\nstrane 11 rozsudku z 23. 08. 2011 č. k. 17C 446/1993­512 pri podpise zákonnej sudkyne,\n­ 18. 10. 2011 ­ okresný súd uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok za odvolanie v sume 1 228,50 € do 10 dní od doručenia uznesenia,\n7\n\n­ 18.10. 2011 ­ okresný súd nariadil doručiť odvolanie žalovaných 3, 4 žalobcovi na\nvyjadrenie a zároveň odvolanie žalobcu n a vyjadrenie žalovaným v 1. ­ 4. rade,\n­ 27. 10. 2011 ­ okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalobcu na odvolanie\nžalovaných 3, 4,\n­ 18. 11. 2011 ­ okresný súd uznesením z 18. 11. 2011 opravil výrok uznesenia\nokresného súdu z 18. 10. 2011 č. k. 17C 446/1993­541 o súdnom poplatku za odvolanie\nv sume 819,­ € (z 1 228,50 €),\n­ 21. 11. 2011 ­ doručené vyjadrenie žalovaných 3, 4 na odvolanie žalobcu,\n­ 24. 11. 2011 ­ doručené vyjadrenie žalovaných 1, 2 na odvolanie žalobcu,\n­ 05. 12. 2011 ­ okresný súd vypracoval predkladaciu správu a spis s opravnými\nprostriedkami predložil odvolaciemu súdu. Krajskému súdu v Košiciach bol spis doručený\n06. 12. 2011. Vec bola pridelená do senátu „5 Co“. Opatrením podpredsedu Krajského\nsúdu v Košiciach bola vec pridelená do senátu „4 Co“ podľa rozvrhu práce krajského súdu\nna rok 2011.\n­ 07. 12. 2011 ­ bola vec pridelená na prejednanie JUDr. Šoltýsovej, ktorá dňom\n01. 01. 2014 odišla do dôchodku,\n­ 31.12. 2013 ­ bola vec pridelená na prejednanie JUDr. Ľubošovi Kunayovi –\nčlenovi senátu 4 Co,\n­ 30. 01. 2014 ­ došlo k rozdeleniu vecí v senáte „4 Co“ a vec sp. zn. 5 Co 364/2011\nbola pridelená na prejednanie a rozhodnutie JUDr. Slovinskej. JUDr. Slovinská\nod 01.11. 2014 je členkou senátu „2 Co“, ale do tohto senátu „išla“ aj s vecou\n5 Co 364/2011.\nUvedená\n\nsudkyňa\n\npredmetnú\n\nvec\n\nštuduje\n\na\n\npripravuje\n\nna\n\nrozhodnutie\n\ndo 20. 02. 2015.\nDo pozornosti ústavného súdu dávame jednak kritérium zložitosti veci po skutkovej\nstránke ­ ide o „investičné náklady“ za obdobie rokov 1979 až 1982, resp. do roku 1988. Aj\nprávne posúdenie nie je jednoznačné.\nNemožno vyčítať účastníkom konania ich správanie, aj keď súd by bol privítal ich\nvyššiu aktivitu. Patrí sa pripomenúť, že žalované 3, 4 bývajú v\nich vypočutie.\n8\n\na bolo potrebné aj\n\nPrieťahy v konaní boli spôsobené odchodom predsedníčky senátu JUDr. Zuzany\nŠoltýsovej do dôchodku a opätovným prerozdeľovaním vecí, ktoré neprejednala\na nerozhodla.\nJUDr. Slovinská predmetnú vec prioritne študuje a pripravuje na rozhodnutie\nnajneskôr do 20. 02. 2015. Prijali sme opatrenia na zabezpečenie plynulosti konania\nv predmetnej veci.\nVybavovanie veci budeme sledovať až do jej právoplatného skončenia...»\nZ obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 17 C/446/1993\na krajského súdu sp. zn. 5 Co/364/2011 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka\npredloženej chronológie, aké uviedol okresný súd a krajský súd, preto ich považoval\nza preukázané.\nÚstavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nSťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby\njeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch...\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno\n9\n\nza konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom\nposudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu\nvo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K\nvytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo\niného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.\n1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory\no zaplatenie peňažnej sumy tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov\na v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Okresný súd a krajský\nsúd vo vyjadrení k sťažnosti síce uviedli, že zo skutkového hľadiska ide o zložitejší spor,\ns čím sa ústavný súd čiastočne stotožňuje z dôvodu, že predmetom konania je náhrada\ninvestičných nákladov za obdobie rokov 1979 až 1982, resp. do roku 1988. Avšak doterajší\nzdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub prípadnej\n10\n\nfaktickej náročnosti prerokovávanej veci. Ústavný súd súčasne nezistil, že by išlo o právne\nzložitú vec.\n2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov\nv konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatne\nneprispeli okolnosti na strane sťažovateliek. Sťažovateľky bol v konaní aktívne\na súčinnostné.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a krajského súdu\nv posudzovanej veci a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 22 rokov\na 5 mesiacov je už samo osebe neprimerané.\nZ vyžiadaného spisu ústavný súd zistil, že 14. júla 1992 bola na okresnom\nsúde podaná žaloba. Dňa 7. júna 2005 okresný súd žalobu zamietol rozsudkom\nč. k. 17 C 446/93­302. Uznesením č. k. 4 Co/286/2005­348 z 30. augusta 2006 krajský súd\nzrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Okresný súd\nrozsudkom č. k. 17 C/446/1993­405 z 28. septembra 2007 žalobu v časti o zaplatenie\n205 614 Sk zamietol a zvyšnú časť uplatneného nároku vylúčil na samostatné konanie.\nKrajský súd uznesením č. k. 4 Co/2008­448 z 30. apríla 2009 odvolanie žalovaných proti\nrozsudku súdu prvého stupňa odmietol. Dňa 13. júla 2009 podali žalovaní proti uzneseniu\nkrajského súdu dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nuznesením č. k. 5 Cdo 240/2009­463 zo 14. apríla 2010 zrušil uznesenie krajského súdu\nč. k. 4 Co/2008­448 z 30. apríla 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd\nuznesením č. k. 4 Co/117/2010­477 z 10. marca 2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa\nv jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, a v tejto časti veci\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Okresný súd rozsudkom\nč. k. 17 C 446/1993­512 z 23. augusta 2011 žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku bolo\npodané odvolanie a spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o podanom\nodvolaní.\n\n11\n\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01,\nIV. ÚS 37/02) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje v konaní pred ústavným súdom\nlen vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými\norgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte trvalo. Ak v čase,\nkeď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného základného\npráva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). Vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.\nV súvislosti s uvedeným ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných\npojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou\nnamieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, to, že musí smerovať proti aktuálnemu\na trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor\nvychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to\nako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už\nk zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 61/03,\nIV. ÚS 138/04).\nMeritórne konanie o námietke porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je účelné a v zásade prípustné v prípade, že takýmto\nkonaním by ústavný súd bol spôsobilý odstrániť stav právnej neistoty vyvolaný zbytočnými\nprieťahmi. V prípade, že sťažovateľovi už bolo doručené rozhodnutie daného štátneho\norgánu, takáto možnosť zo zrejmých dôvodov neexistuje (napr. I. ÚS 235/03).\nZ vyžiadaného\n\nspisu\n\nústavný\n\nsúd\n\nzistil,\n\nže\n\nokresný\n\nsúd\n\nrozsudkom\n\nč. k. 17 C 446/1993­512 z 23. augusta 2011 vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol.\nZ uvedeného vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 446/1993,\n12\n\nv ktorom malo podľa sťažovateliek dôjsť k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods.\n2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v čase podania sťažnosti na ústavný súd\nuž rozhodnuté.\nV nadväznosti na to ústavný súd konštatuje, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému\nsúdu doručená, t. j. 17. marca 2014, už bol odstránený stav právnej neistoty v konaní\nna okresnom súde vedenom pod sp. zn. 17 C 446/1993, v ktorom sa sťažovateľky nachádzali\npred skončením príslušného súdneho konania, a k porušovaniu označeného základného\npráva už nedochádzalo. Sťažovateľky si nebránili svoje práva v čase trvania porušovania ich\nzákladných práv okresným súdom. Vzhľadom na to, že základné právo sťažovateliek na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C/446/1993 porušené nebolo, ich sťažnosti\nnevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\nPokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateliek krajským súdom,\nústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu bol neefektívny, čo vyplýva z toho,\nže najvyšší súd uznesením č. k. 5 Cdo 240/2009­463 zo 14. apríla 2010 zrušil uznesenie\nkrajského súdu č. k. 4 Co/2008­448 z 30. apríla 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNapokon ústavný súd poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania na krajskom súde\n6 rokov a 3 mesiace je už samo osebe neprimerané.\nUvedený postup krajského súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval\nv súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá.\nVšeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie\nefektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa\nsťažovateľky v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom\n\n13\n\npráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a neefektívna činnosť\nkrajského súdu mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co/364/2011 došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nPretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateliek\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a vec sa v súčasnosti\nnachádza v štádiu odvolacieho konania pred krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Co/364/2011, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak\nstav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú sťažovateľky domáhajúce sa rozhodnutia súdu\nvo svojej veci.\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n\n14\n\nSťažovateľky vo svojej sťažnosti žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 12 500 € z dôvodov v nej uvedených každej zo sťažovateliek len voči okresnému\nsúdu. Voči krajskému súdu si sťažovateľky finančné zadosťučinenie neuplatnili.\nÚstavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný petitom sťažnosti\na vzhľadom na to, že si sťažovateľky v petite sťažnosti neuplatnili finančné zadosťučinenie\nvoči krajskému súdu, ústavný súd im primerané finančné zadosťučinenie voči krajskému\nsúdu nepriznal a ich sťažnosti v požadovanom rozsahu nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca\nsťažovateliek trovy konania vyčíslil sumou 338,06 €, a to za dva úkony právnej služby\nvrátane dane z pridanej hodnoty (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady\ns klientom, písomné podanie – sťažnosť).\nÚstavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľkám náhradu trov\nkonania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade\npriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom\npolroku 2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľkám (§ 36 ods. 2 zákona\no ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014\n(príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny\nzástupca sťažovateliek nárok aj na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa\nvyhlášky. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a\nnáhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov\nkonania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľkám, spolu predstavuje sumu uplatnenú\nv sťažnosti 338,06 €.\n\n15\n\nPriznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateliek [(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)\n(bod 3 výroku nálezu)].\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. januára 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "rozhodnutie-meritórne", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/364/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5eb0e270-c95c-4069-b945-15f49ab50ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5eb0e270-c95c-4069-b945-15f49ab50ee6"}, {"guid": "ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7e609f1b-9513-42ac-90fc-1ea6a8dc0f61", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 61/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 61/03 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 509, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e609f1b-9513-42ac-90fc-1ea6a8dc0f61"}, {"guid": "ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 24/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/03 z 3. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-03", "citacie_n": 485, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:206b5368-3999-4a96-86ba-72905a5714ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 37/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 37/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:206b5368-3999-4a96-86ba-72905a5714ce"}, {"guid": "ussr:0102aa6f-08d4-4b9b-b028-0fe119ced080", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 12/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 12/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 538, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0102aa6f-08d4-4b9b-b028-0fe119ced080"}, {"guid": "a5342abf-ffab-46c6-a4ad-cdb2bd99a72d:fd26a485-5463-453c-b9f3-a9e8a1b9ed50", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7011899622.1", "spisova_znacka": "5Co/364/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/364/2011 z 18. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-02-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7011899622.1"}], "citovane_v": []}